Dvojitá zlomenina

Autor: Uršula Šilleová | 29.9.2012 o 13:27 | (upravené 29.9.2012 o 14:23) Karma článku: 6,21 | Prečítané:  337x

Čo sa asi stane, keď vezmete siedmakov z Rakúska a siedmakov zo Slovenska a dáte ich do jednej budovy na dva dni a jednu noc??

Skutočne sa to začalo keď sme sedeli na lavičke na Hlavnej stanici a rozmýšlali, či títo siedmaci nebudú mať pirsingy a nebudú spolu chodiť a podobné kraviny. Takýchto siedmakov by sme nezniesli. Dúfali sme, že budú ako my, lenže vo viedenskom vydaní. Veď chodia do tej istej školy. Ibaže tá ich škola je vo Viedni. Je v podstate taká istá, len menšia.

Nakoniec prišli samé vlaky a my sme nevedeli, ktorý je ten viedenský. Míňali sme skupinky, ktoré sme komentovali "nie, títo to nie sú, že nie?" alebo "toto nebudú siedmaci" a "ach, to mi ale odľahlo" a nakoniec sme našli tých našich siedmakov, tých čo s nami strávia tieto dva dni. Usmievali sme sa a zvítavali s učiteľkami. Títo boli fajn. Takí majú presne byť. Sú to takí siedmaci ako my. Prešli sme podchodom a hromadne kúpili lístky na MHD a pobrali sa na zastávku. Za ten čas sme si povedali snáď 4 vety. Mali sme sa spolu baviť po anglicky, ale my sme sa bavili po slovensky a oni zasa po nemecky, takže nikto nikomu nerozumel ani slovo. Začali sme sa rozprávať až v autobuse.

V škole sme sa zoznamovali. Po polhodine sa už udomácnili, bili sa, kreslili na tabuľu a čojaviemčo ešte. Učiteľky sa rozhodli dať nás vyblázniť sa na školský dvor.

Potom sme išli na prehliadku mesta, a tam to bolo vážne super pre všetkých. Pľuli sme spolu z veže, Chodili po stánkoch so suvenírmi a pili horúcu čokoládu. Do školy sme sa vrátili celkom uvavení, ale aj tak sme išli von na dvor a hrali takú hru. Predpokladám, že pravidlá hry som vysvetľovala už asi 3-krát, boli mi vysvetlené najmej 4-krát a podľa mojich chabých výpočtov ich budem vysvetľovať ešte minimálne 2-krát. Takže ak sa stretneme tak vám ich vysvetlím, ale teraz sa mi naozaj nechce. Išlo o beh a mne na podarilo parádne zletieť. Skončila som sediaca na bunde na asfalte. Po chvíli sa priplichtil spolužiak, ktorý hľadal učiteľku, lebo ho strašne bolela ruka. Obidvaja sme išli hľadať učiteľku. Keď sme ju našli, dovolila nám ísť späť do školy. Tam mi bolo povedané, že s kolenom nič nemám. Bolo len narazené. No spolužiak dostal na ruku ľad. Vrátili sa ostatní, pozreli sme si film a išli spať, čo bolo neobvyklé, lebo väčšinou sme na Noci v škole hore do druhej ráno.

Piatok ráno sme boli šokovaní, lebo spolužiaka brali na Kramáre. Mali sme raňajky ako vždy, makovník, orechovník, vianočka, maslo džem a kakao. Potom sme išli na hrad Devín, kde sme znova obskakovali stánky so suvenírmi. Nakoniec sme boli ešte viac šokovaní. Prišla kamoška a povedala že ten spolužiak čo išiel na Kramáre má dvojitú zlomeninu a budú ho operovať.

O tretej sme ich vyprevadili na autobus, a kým sme horlivo kývali, niečo mi došlo. Od začiatku sme mysleli zle! Tí siedmaci nie sú vôbec ako my. Sú to tí najodlišnejší ľudia na svete. No napriek tomu ich máme radi. Keby boli rovnakí, nebolo by to také. Pretože keby boli všetci ľudia na svete rovnakí, bola by to riadna nuda, no nie??

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?