Aférka Dano a.k.a. Dvadsať minút školskej slávy

Autor: Uršula Šilleová | 13.2.2013 o 10:22 | (upravené 13.2.2013 o 10:36) Karma článku: 6,50 | Prečítané:  308x

Keď niekto špatne pochopí situáciu alebo nedostane patričné vysvetlenie, nastane machlanica. Tento jav pozorujem už dlhšie. "Ten Dano vypráva nejaké voloviny. Neudrel sa náhodou, keď padol zo schodov?"

 

Je šiesty február. Všetko sa zdá byť v poriadku. Začne to až po prestávke.

Najprv sa Dano zrúbe zo schodov. Zdá sa, že sa mu nič nestalo. Potom s niekým začne telefonovať. Ten niekto nezdvíha. Medzitým sa my, čo sme zostali v šatni, rehoceme a vravíme, že „Dano nespadol zo schodov, on iba tie schody bral po troch!".

Potom pomaly ideme do triedy na čítanie. Dano nikde, ale nikto si to vtedy nevšimol. Čítame už celkom dlho, keď sa zrazu zjaví Dano. Všetci naňho pozeráme ako vyorané myši. Padajú otázky ako „Dano, kde si bol?" a „čo si doteraz robil?"

Dano povie čosi ako: „Išiel som na obed a zistil som, že nemám obed. Tak som šiel do angliny a čakal."

„Ehm...a čakal si na čo?"

„Ja som myslel, že máme obed a tak som šiel do angliny a tam bola Ivanka (naša učiteľka) a potom odišla."

Zozadu počuť chichot a všetci premýšľame, čo sa to práve deje. Vtedy vidíme Ivanku, ako vychádza z jedálne.

„Ivanka, ty si bola s Danom v angline?" pýtame sa.

„Kedy, ráno?"

„Nie...teraz..."

„Čo? Ja? Ja nie, veď som bola na obede..."

Všetci si začínajú ťukať na čelo. Dano sa nás snaží vo veľkom oklamať, či čo? Celé to je nejaké divné...

Dano sa snaží obhájiť, a tak povie:

„Áno, Ivanka bola v tej angline so mnou. Však, Ivanka?"

Ivanka očividne nechápe, čo sa deje.

„Veď som bola teraz na obede...Čo?"

Dano zazmätkuje.

„Tak to bola asi Alenka...alebo Zuzka...(dalšie učiteľky)"

Ivanka odíde. Ako za sebou zavrie dvere, po celej triede sa začne rozliehať smiech. Danovi to jeho klamstvo zrejme nevyšlo. Všetci sa začnú živo zaujímať o situáciu a rekapitulujú.

„...takže Dano sa najprv zrúbe zo schodov, potom odíde niekam do angliny a tam akože čaká, a akože tam s ním bola Ivanka, ale tá tam nebola. Ževraj my máme teraz obed, a vlastne..."

„no a potom dojde, a robí sa že nič...Danko, a bola tam aj taká štvorcová miestnosť a lietajúce psíčky, že?"

Peťo (učiteľ) to ale neberie za skvelú príležitosť na diskutovanie počas čítania.

„Dobre deti, už dosť. Ula, čítaj daľej."

Nestihla som prečítať asi ani jeden odsek, keď sa Dano ozve:
„Idem si po niečo do bundy."

Odíde a čítam ďalej. Neskôr zistíme, že už je čas na obed, tak zaklapnem knihu a ide sa.

Pomedzi výkriky ako „koľko knedlí si môžem vziať?" a „táto polievka je nechutná" niekto -Pavla či Megy- povie, že Dano si išiel do bundy a odvtedy sa nevrátil. Všetci si to uvedomia. Nastane šum.

Rozhodla som sa ísť pozrieť do šatne.

Jeho bunda tam nie je.

Bežím to oznámiť do jedálne. „Začína sa záchranná operácia," pomyslela som si. A naozaj.

Mates telefonuje Danovi. Medzitým sa všetci čudujú, že prečo by Dano utekal zo školy.

„Zložil." Povie Mates.

Takže Dano mu zložil. Začína sa to podobať na nejakú kriminálku. Alebo westernovku. Alebo horor. Každý má na toto celé iný názor, no všetci sa zhodli v jednej veci. Je to mimoriadne čudné. Prvýkrát vyslovím názor, že toto sa musí zapísať. Niekto zamrmle, že „Dano ževraj vravel Hanke, že ide preč, ževraj to bolo v nejakom maili, či čo..."

Napätie sa stupňuje, lebo toto fakt nie je normálne. Hneď po dojedení obedu mi Mates povie, že mu prišla od Dana SMS.

Z toho, čo som videla, som pochopila, že je asi u doktora. WTF is that?

 

Celú aféru začnem zapisovať, keď sa o takých desať-pätnásť minút zjaví v triede Dano v bunde, živý a zdravý. Vraví, že bol na obede.

 

Neskôr nám to vysvetlil. Povedal to asi takto:

„Pôvodne som mal ísť o jedenástej k doktorovi. Ten to ale odložil na dvanástu. Vrátili sme sa z prestávky, vtedy som sa zrúbal zo schodov. No. Vy všetci ste vraveli niečo o obede, tak som myslel, že máme obed. Ja som tu svoj obed nemal, tak som išiel do angliny počkať, kým skončíte. Pozeral som sa v kľude na obrazy, keď sa zrazu otvorili dvere a niekto sa spýtal:

„Danko, čo tu robíš?"

„No, oni majú obed a ja tu svoj nemám. Tak čakám, kým skončia."

„Aha. No dobre, tak čakaj."

Ten hlas sa mi najviac podobal na Ivanku.

Začal som sa nudiť a tak som si išiel do triedy po pero, že si idem niečo zapísať, a tam ste vy a čítate. Tak ja že čo, váš obed už skončil? To pero som nevedel nájsť a tak som si poňho išiel do bundy. Keď som tam došiel, zistil som, že mi už hodnú chvíľu zvoní mobil. Volala mi mama, ktorá vravela, že po mňa príde babka a pôjdem s ňou na obed. Ale ja že čo? Veď som mal ísť k doktorovi...

Chvíľu som tam sedel, keď prišla babka a išli sme za Hankou. Babka podpísala nejaké papiere a išli sme na obed. Keď sme tam došli, znova mi zazvonil mobil. Bol to Mates. Zdvihol som a z mobilu sa ozve "...hgrfgfjdg..."

"Čo?"

"...hghjdsgjgoas..."

Tak som zložil a nechal to tak. Od babky sa dozvedel, že doktor to presunul až na zajtra. Takže som sa vrátil do školy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?