Čas

Autor: Uršula Šilleová | 30.1.2014 o 19:10 | Karma článku: 7,55 | Prečítané:  279x

Šla som cez prázdniny s kamarátkou na chatu. Zaparkovali sme na prázdnej lúke. Široko-ďaleko nič, len jeden starý, pokrivený drevený dom.

V tomto dome bola len jedna izba. Boli v nej dve postele a od podlahy až po strop police plné samých harabúrd. Bol tu tiež sprchový kút s hlavicou zabudovanou v stene. Na hlavici bolo lano s dvoma koncami. Len tri veci boli na tejto sprche iné od obyčajnej sprchy a to, že zaprvé síce mala tvar aký mala mať, no bola hlboká ako vaňa. Zadruhé - bolo v nej more. A zatretie - voda z hlavice neustále tiekla, (no cez okraj sa nič neprelievalo). Nedalo sa to zastaviť, tak sme to začali ignorovať. Dozvedeli sme sa, že v tomto dome kedysi bývali dvaja starí ľudia, manželia. Nemali spoločnú posteľ, každý spal na svojej.

Sama som sa rozhodla ísť navštíviť starenku, čo tam bývala. Teraz už žila inde, s manželom sa totiž nepohodli a tak sa obaja odsťahovali. Pýtala som sa jej, ako to bolo s manželom, prečo sa vlastne pohádali a odišli. Potom som prišla opäť do domu na lúke, kde na moje počudovanie kamarátka nebola, no bol tam starček, o ktorom som sa pred chvíľou rozprávala s jeho bývalou ženou. Chcela som zistiť, ako sa zastavuje voda v sprche, starček to iste bude vedieť, keď tu žil.

Stáli sme po kolená v morskej vode. Opýtala som sa, ako sa tu zastavuje voda, a namiesto čakania na odpoveď som zatiahla za jeden koniec lana. Vtedy začala voda tiecť rýchlejšie a rýchlejšie, v sprchovom kúte sa začali robiť vlny, všetko sa dialo strašne rýchlo. Jediné, čo som počula, bolo starčekovo "Nie!". Ten rýchlo potiahol za druhý koniec lana.

A v tej chvíli sa kvapky vody začali vracať spať do hlavice. Všetko sa vracalo späť. Videla som rozmazané siluety seba, ako kráčam dozadu, ako otáčam hlavu naspäť. Čas sa vracal späť. O tomto sa nikto nesmie dozvedieť, vedela som že toto tajomstvo času nemôžem prezradiť.

---

O pár dní neskôr mal nôj brat doma oslavu. Bola tu celá rodina a tiež jedna moja učiteľka zo školy. Všade pekná výzdoba, balóny povešané na schodisku a celá obývačka bola zaplnená ľuďmi. Ja som si pokojne čítala katalóg občerstvenia na oslavy, pozerala som si obrázok tyčiniek, čo sa namáčajú do omáčky. Všetci sa ma pýtali, ako bolo na chate cez prázdniny, že som im o tom ešte nič nepovedala a chcú počuť, ako som sa mala. Rozmýšľala som, či im môžem prezdraiť tajomstvo. Nikomu to nič nespraví. Je to predsa moja rodina, im to povedať môžem. Povedala som im teda o starcoch. "Sú to páni času." vravela som. Opísala som im všetko, čo sa stalo. A potom som im povedala jednu vec.

"Keď čas plynie dopredu, svoje konanie môžme ovplyvniť. Môžme sa rozhodnúť, čo urobíme. No keď ide čas dozadu, vtedy sa už nič ovplyvniť nedá. Môžme sa len prizerať veciam, ktoré sme urobili."

 

Toto boli dva sny, ktoré sa mi snívali minulú noc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?